Current 93 - I Am the Last of All the Field That Fell: A Channel

Premiéra nového albumu, knihy aj začiatok koncertného turné prišli v rovnaký dátum. A to len pár dní po narodeninách frontmana tohto jedinečného chameleónskeho projektu – Current 93. David Tibet patrí k výnimočným mystifikátorom, a preto opäť rozpútal hru s číslami a symbolikou.

Autor vzišiel z industriálnej scény, keď pôsobil v takých kultových kapelách ako Psychic TV či Death in June. Vždy bol nad vecou, hlavným protagonistom svojho vlastného sveta. Už takmer tridsať rokov vytvára osobitú schému autorského snívania, ktorá sa tentoraz nachádza v pokojnom bdelom stave. Na albume I Am the Last of All the Field That Fell má jeho hudba iný charakter, za ktorý môže aj impozantný zoznam spolupracovníkov (Nick Cave, Antony Hegarty, Reinier van Houdt, Norbert Kox, John Zorn a ďalší). Minimalistický zvuk prekrýva snahu o avantgardné šokovanie a absentujú širšie plochy džezových harmónií. Aj Zorn je stručnejší a prináša skôr nervóznu, vypätú krehkosť s využitím nízkych registrov dychových nástrojov.

David sa necháva opätovne unášať vplyvom anglického folku, mysticizmu a okultnou atmosférou. Pracuje s jednoduchšou štruktúrou s menej zložitými rytmickými patternmi. Rozhodujúcu úlohu zohrávajú jemné pradivá klavírnych motívov, ktoré zmäkčujú kompozície a sú protiváhou k naliehavému vokálu. Ten v mnohých skladbách pripomína koncepčný spev Jethro Tull z ich slávneho opusu Thick as a Brick či duchovné práce Petra Hamilla. Melódie sú plastické, nie príliš rozpínavé a sú obohatené špecifickými vokálmi. Tibetova jemnosť pôsobí až skľučujúco. Fascinujúca je jeho premena zo stepného vlka na baránka. Eklektizmus Davida Tibeta je nepredvídateľný a Current 93 týmto albumom vykročili jednou nohou k hraniciam väčšej akceptovateľnosti. Je pravdepodobné, že zaujme aj ľudí, pre ktorých je neofolk zakorenený v priemyselných morbídnych fascináciách cudzí. O to viac však môže Davida tešiť, ako noví fanúšikovia zareagujú na jeho staré dosky. Opäť môže šokovať – svojou minulosťou.

Recenze vyšla v časopise Full Moon #36.