Queen - Innuendo

17.08.2020 - 19:17  |  Meca76

Či už niekto chce ísť tak ďaleko, aby nazval Innuendo najlepším albumom od Queenu všetkých čias je to na ňom. Noc v opere určite má viac šancí ako táto nahrávka z hľadiska písania skladieb bola tá pravdepodobne lepšia ako záverečná placka. Ale kde Innuendo má svojich súčasníkov v katalógu Queen, rytmus je vášňou. Je to záznam, ktorému sa jednoznačne venovala náležitá pozornosť, záznam, ktorý by sa nemusel urobiť, keby to nebolo pre štyroch členov skupiny, ktorí sa spojili, aby vyladili melódie v najlepšom možnom rozsahu.

Je to záznam, v ktorom nájdete Freddieho Mercuryho v jeho absolútne najlepšom vokálnom prevedení, ako aj niektoré z najlepších gitarových momentov Briana Maya. Dokonca aj slabšie piesne tu sú stále aspoň počúvateľné, ak nie nanajvyš viac príjemné.

Je toho dosť na to, aby sa to dalo napísať o vrchole odchádzajúcej hviezdy, pokiaľ ide o diskografiu kráľovnej.

Čo to však robí, je absolútne nevyhnutné počúvať nielen pre samotných fanúšikov Queen, ale všeobecne aj pre fanúšikov rockovej hudby.

01.12.2019 - 9:07  |  Marek Kolařík

Mercuryho pozemský epitaf.

07.08.2019 - 17:17  |  Acid3P

Tak to bola jazda! 14 albumov najväčšej rockovej kapely všetkých čias je zároveň encyklopédiou svetovej hudby a synonymum pre hudobnú originalitu a dlhovekosť. Týmto albumom sme sa s Queen prepracovali už do ich tretej dekády v hudobnom biznise. Innuendo je album, ktorý prezrádza o Queen viacero vecí. Ku konci kariéry sa prezentujú primárne ako rocková kapela. Preč sú trblietky, tanečnosť a rozšáfnosť. Album začína melancholicky a škoda, že sa táto atmosféra nenesie počas celej dĺžky nahrávky. Stredná pasáž naznačuje únavu a vyčerpanosť materiálu. Tým skladbám chýba tá povestná Queenovská skladateľská zručnosť - kompozičné nápady tu úplne chýbajú. Potom však príde priam až epické zavŕšenie neuveriteľnej cesty diskografiou Queen. Posledné tri skladby sú konskou dávkou hormónou pre každého fanúšika hudby. Nástojčivá The Hitman, inštrumentálna melanchólia Bijou a potom Freddieho životný trademark The Show Must Go On. Geniálne, Dajte si celú diskografiu a tento záver budete veru ťažko predýchavať.

28.04.2012 - 16:34  |  DarthArt

Filozofická deska Queen. Na tuhle poslední položku v diskografii jsem si chystal nějaký speciální komentář, protože album i jednotlivé songy z něho mám tak hluboko v srdci, jak to člověk zažije snad jen jednou za život, ale vlastně nevím, co říct. Deska je nádherná, smutná, Freddie Mercury se loučí se životem a ostatní členové skupiny se loučí s Freddiem, protože všichni vědí, jak si osud zahrál a že čtyři přátelé mají poslední možnost vykřičet ze sebe co cítí a co je tíží. Každý z individuálních filozofických přednesů, ať už se jmenují Innuendo, I´m Going Slightly Mad, Don´t Try So Hard, Ride the Wild Wind, These Are the Days of Our Lives nebo Delilah účtuje se životem, se vším, co prošlo minulostí hlavního protagonisty i Queen jako celku a člověku se zároveň s euforií z jednoho z nejlepších rockových počinů do očí derou slzy. Po přesmutné instrumentálce Bijou pak Freddie napne všechny síly a životopisným manifestem The Show Must Go On se stává nesmrtelným... nesmrtelným.