Jedenásť punkových munícií v indie obale. Rozoberať predrevolučnú československú undergroundovú tvorbu v súčasnej dobe, žijúcej na vlne indie rocku, je zaujímavé z niekoľkých pohľadov. Jednak vznikala za politických podmienok, ktoré si už veľa z nás nemôže pamätať, a tak nejak z hocičoho, čo vydávalo zvuk. Našťastie sa o to, aby skladby nezapadli v hudobnom archíve, postarali frontman kapely Please The Trees Vašek Havelka, a Martin Tvrdý. Album, ktorý sa na rozdiel od tých pôvodných nemusí hlásiť na výbor KSČ.
Zobrať osvedčený hit a zažiť coverslávu. U nás v garáži snáď zmení podradné vnímanie cover verzií, ktoré koluje možno aj vďaka množstvu prerábok, čo by mali byť pre niektorých umelcov tabu. Garáž, Michael’s Uncle, Psí vojáci, Dybbuk či H.N.F. Album plný symbolov revolty, dosť na to, aby z toho bol pred pár rokmi průšvih. Dosť na to, aby to zaujalo teraz.
Strýčkova nesmrteľnosť Ale my stále hledáme štěstí nasadí kľudový režim gitary a za elektronických zvukov vyznieva text skladby stále realisticky, aj keď sme sa narodili v pravom svete. Po pôvodnom hardcore ani stopy, vykričanom hlase, punkovej agresii, keď ešte punk nebol len móda, z revolty doby ostal len starý obsah. Dvojica ich uvádza v žánri, ktorý je otvorený novým poslucháčom s ušami nastavenými na mäkšiu tvorbu.
Nové experimenty so zvukmi, jednoduchý beat a zafarbený vokál prekladajú skladby do súčasnej doby, zaujímavo a bez pretvárky. Texty ako To svět se posral nadobúdajú v... číst dále
Jedenásť punkových munícií v indie obale. Rozoberať predrevolučnú československú undergroundovú tvorbu v súčasnej dobe, žijúcej na vlne indie rocku, je zaujímavé z niekoľkých pohľadov. Jednak vznikala za politických podmienok, ktoré si už veľa z nás nemôže pamätať, a tak nejak z hocičoho, čo vydávalo zvuk. Našťastie sa o to, aby skladby nezapadli v hudobnom archíve, postarali frontman kapely Please The Trees Vašek Havelka, a Martin Tvrdý. Album, ktorý sa na rozdiel od tých pôvodných nemusí hlásiť na výbor KSČ.
Zobrať osvedčený hit a zažiť coverslávu. U nás v garáži snáď zmení podradné vnímanie cover verzií, ktoré koluje možno aj vďaka množstvu prerábok, čo by mali byť pre niektorých umelcov tabu. Garáž, Michael’s Uncle, Psí vojáci, Dybbuk či H.N.F. Album plný symbolov revolty, dosť na to, aby z toho bol pred pár rokmi průšvih. Dosť na to, aby to zaujalo teraz.
Strýčkova nesmrteľnosť Ale my stále hledáme štěstí nasadí kľudový režim gitary a za elektronických zvukov vyznieva text skladby stále realisticky, aj keď sme sa narodili v pravom svete. Po pôvodnom hardcore ani stopy, vykričanom hlase, punkovej agresii, keď ešte punk nebol len móda, z revolty doby ostal len starý obsah. Dvojica ich uvádza v žánri, ktorý je otvorený novým poslucháčom s ušami nastavenými na mäkšiu tvorbu.
Nové experimenty so zvukmi, jednoduchý beat a zafarbený vokál prekladajú skladby do súčasnej doby, zaujímavo a bez pretvárky. Texty ako To svět se posral nadobúdajú v súčasnosti čoraz väčšej platnosti. Spomeň päťdesiatnikovi Garáž, povie jasné, s Tonym sme párkrát popili, keď u nás hrali, správnej kolík. Spomeň ich dvadsiatnikovi, povie jasné, počkaj, vygooglim. Vnímanie albumu teda môže byť dvojaké. Raz ako nostalgia za skladbami súčasných legiend z mladosti, kedy ísť na takýto koncert chcelo dávku odvahy, alebo potom ako niečo nové v stopách žánrov, kde kvalita veršu stojí za zmienku. Stísněná doba, prašivej vzduch, co asi znamená šílenej puch? To svět se posral. Todleto neni teda taky žádná zlatá/ ale pořád lepší varianta než byla tamta. Jedno je isté – už zas nemusíme hovoriť o skladbách v minulom čase. Saxofonistov, huslistov a chaotický rev Psích vojáků nahradila atmosférická nálada syntezátoru a psychadelický spev. Ale my stále hledáme štestí, Brixton, Ale čert to vem a ďalšie vybočujú v originále z jednej „undergroundovej uniformy“, ktorá v podstate ani neexistuje, zatiaľ čo v novom prevedení sú si skladby viac podobné a rukopis sa neskryje.
Ironické je, že Garáž sa ako jedna z prvých kapiel snažili o to, aby hudba postavila ľudí zo stoličiek na nohy – a U nás v garáži ťa zas posadí na prdel a časom ťa prinúti uvažovať nad tým, aké to bolo a čo sa zmenilo. Demokracia je tu, ale slobodu si musíš vymakať sám na sebe. To je jedno v jaký době/ bejt votevřenej sám k sobě.
Recenze vyšla v časopise Full Moon #43.
60.00%
60.00%
Komentáře