Dungen - Allas sak

Ovácie okolo Švédov Dungen som nikdy moc nechápala. Psychedelický rock a indie sa nosia rovnako ako hipsterské brejle, Dungen sú však udavačmi trendov nielen doma, ale i vo svete (podľahol im aj Jack White). Desať rokov je dlhá doba a páni sa s novým, v poradí ôsmym albumom pridružili ku kapelám, pri ktorých je fascinujúci udržateľný svojský charakter bez násilného experimentálneho progresu. Aj vďaka albumu Allas Sak sa vynárajú zjavné dôvody, prečo si pozitívny status trendsetterov Dungen zaslúžia. Sú to všetko hudobní fajnšmekri, ktorí sa so svojimi nástrojmi len tak nemaznajú, hoci detailisticky vyberajú každý jeden tón. Teda Gustav Ejstes vyberá, pretože sa v jeho vedení nesie nielen jeho hlas, flauta a iné dýchacie nástroje, ale aj celý ensemble. Už prvá skladba Allas Sak znie bez okolkov ako dokonalá zmiešanina šesťdesiatych rokov s malebnými folklórnymi melódiami a umnými jazzovými psychrockovými vsuvkami. Album má atmosféru retro soiré s pohármi na stopkách a zvonáčmi. Napriek nadčasovosti sa ich hudobná inšpirácia šesťdesiatymi a sedemdesiatymi rokmi prejavuje natoľko, že núti skontrolovať rok výroby. Z večierka sa presúvame do úvodnej zvučky neexistujúceho krimi seriálu a okuliare majú pravé kostené rámy. Fúzie flauty, bonga a maskulínnej gitary vo Frank Kaktus vytvárajú vtipný scenár inštrumentálnej dobrodružnej jazdy. Ľahko sa človek nechá uniesť, no vskutku sa jedná o album, ktorý sa vyznačuje precíznosťou a práve v tom tkvie jeho úspech. Vytvoriť melódie, ktoré samé lezú do ucha a vytvárajú dojem, že už ste ich už niekde počuli, nie je v tomto prípade znak komerčnosti, ale schopnosti vytvoriť zdanlivo jednoduchý hudobný prvok profesionálnym úsilím. Výpočet dominantných inštrumentov neopomína ani klavír a v druhej polovici albumu dochádza k častejším psychedelicky-epickým vyhrávkám, ktoré vrcholia v záverečnej Sova. Sovy nie sú tým, čím sa zdajú, a Dungen, chvalabohu, tak isto.

Recenze vyšla v časopise Full Moon #56.